Jozef Brezany

Jozef Brezany (* 23. marec 1943, Bratislava – † 21. január 2014, Žilina) bol akademický sochár, vysokoškolský pedagóg a umelecký výrobca šperkov. Pseudonym: JoB, J.B.

Narodil sa v Bratislave ako druhé dieťa v rodine dôstojníka generálneho štábu Kolomana Brezányho.Prvé roky svojho života prežíval bez otca, najmä v opatere svojej matky Janky a starej matky Treskoňovej, ktorá živila pamiatku na zosnulého syna zakladateľa slovenskej grafiky Ladislava Treskoňa. Otec Koloman sa do Jozefovej výchovy opäť zapojil až po II. svetovej vojne.Nová politická situácia však rodine nepriala. Otec bol prepustený z armády a celá rodinažila na hranici chudoby.

Jozef už veľmi skoro začal prejavovať umelecký talent a to v rôznych smeroch. Od kreslenia skíc, po modelovanie či jednoduchú remeselnú výrobu, pričom rozvíjanie tohto talentu v ňom rodina podporovala.

Mladosť

V roku 1960 maturoval na Gymnáziu v Žiline, pričom mal v úmysle pokračovať v štúdiu ďalej aj na vysokej škole. Jeho pôvodnou ambíciou bolo zamestnať sa v štátnej správe, no z politických dôvodov mu toto nebolo umožnené. To bol ďalší z impulzov, ktorý natrvalo ustálil jeho profesionálnu orientáciu v umeleckej sfére. V mladosti ho najviac fascinovalo sochárstvo a to najmä sochársky portrét. Svoje prvé sadrové sochárske diela vytvoril ešte ako laik a sochársky samouk, pričom miesto modelov využil ako predobraz fotografie rodinných príslušníkov. Kvalitou svojho diela už vtedy výrazne prevyšoval rovesníkov a prezentáciou svojich prvotín na umeleckopriemyselnej škole si zaistil prijatie na štúdium. V rokoch 1961 – 1962 teda napokon absolvoval nadstavbový ročník na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a krátko nato od roku 1962 až do roku 1967 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde ho veľmi rýchlo podchytili aj takí profesori, ako napríklad Fraňo Štefunko, či Jozef Kostka.

Profesionálna kariéra

Vysokú školu skončil s výbornými výsledkami a bohatým portfóliom diel i praktických skúseností.V rokoch 1968 – 1974 už pedagogicky pôsobil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici, kde pomáhal vytvoriť nové umelecké oddelenie, pre ktoré zároveň vypracoval učebné osnovy.Od roku 1974 bol v tzv. slobodnom povolaní. Neskôr okrem rôznych kultúrno-spoločenských objednávok pracoval dva roky v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Banskej Štiavnici, kde opäť využil svoje rozsiahle praktické zručnosti.Neskôr po roku 1989 využil nové možnosti cestovania a v rokoch 1994 a 1995 žil i výtvarne tvoril v Kanade. Po návrate z Kanady začal opäť pôsobiť na umeleckopriemyselnej škole, tentoraz v Českom Krumlove. Z Českého Krumlova sa napokon vrátil na Slovensko, kde v rokoch 1997 až 1999 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Na sklonku života

Od polovice 90-tych rokov až do súčasnosti žil Jozef Brezany v Žiline, kde až do roku 2014 spoločne s manželkou viedol umelecké zlatníctvo a sám sa preorientoval najmä na plakety, odznaky, šperky a miniatúrne umelecké diela zo zlata a striebra.

Jozef Brezany disponoval širokým diapazónom výrazových prejavov od realistických, figuratívnych diel k nefiguratívnym. V mladosti preferoval sochárske portréty, neskôr v zrelšom tvorivom období sa venoval aj monumentálnemu sochárstvu. V jeho sochárskej tvorbe dominovala najmä štylizovaná ženská figúra, v ktorej sa snažil o pokoj, statiku a harmóniu jednotlivých proporcií, prípadne o hľadanie súladu medzi dynamickou a statickou figúrou.V poslednej fáze svojho tvorivého obdobia sa až do súčasnosti preorientoval na drobné umelecké sochárstvo, medailérstvo a výrobu umeleckých šperkov.Diela Jozefa Brezanyho sú zastúpené v galériách a múzeách na Slovensku ale aj v súkromných zbierkach v Paríži, Vancouvri, Quebecku, či Amsterdame.

Výstavy

Prvú výstavu svojich diel usporiadal Jozef Brezany ešte v roku 1961 ako mladý laik a uchádzač o umelecké štúdium. Na oficiálnych výstavách sa potom začal zúčastňovať až od roku 1967.

Kolektívne výstavy (výber)

• 1967 – Antverpy (Holandsko)
• 1969 – Salgotarián (Maďarsko)
• 1971 – Oblastná galéria (Banská Bystrica)
• 1972 – Považská galéria (Žilina)
• 1975 – Dom umenia (Bratislava)
• 1978 – Varšava (Poľsko)
• 1978 – Oblastná galéria mincí a medailí (Kremnica)
• 1985 – Záhorské múzeum (Skalica)
• 1985 – Kralupy nad Vltavou (Česko)
• 1986 – Oblastná galéria (Prešov)
• 1987 – Záhorská galéria (Senica)
• 1989 – Galéria P.M.Bohúňa (Liptovský Mikuláš)
• 1991 – Dom umenia (Bratislava)
• 1992 – Nová scéna (Bratislava)

Samostatné výstavy

• 1984 – Považská galéria umenia v Žiline
• 1985 – Múzeum mincí a medailí v Kremnici
• 1999 – Galéria Klasik v Žiline

Hlavné sochárske realizácie – podľa miesta

• 1968 – Antol
• 1970 – Ružomberok
• 1971 – Bratislava – Nová stanica
• 1973 – Krivá a Tekovská Breznica
• 1974 – Sučany a Podbiel
• 1977 – Veľký Krtíš
• 1979 – Žilina – budova Polície
• 1982 – Banská Štiavnica – Dom smútku
• 1987 – Liptovský Mikuláš – doškoľovacie stredisko (spoločne s Michalom Kernom)
• 1989 – Rajecké Teplice – hotel Fatra
• 1989 – Kláštor pod Znievom – pamätník Alexandrovi Moyzesovi
• 1990 – Vranov nad Topľou
• 1997 – Gymnázium Sereď – pamätník Jurovi Fándlymu
• 1997 – Martin – Národný cintorín – náhrobok Mariánovi Várossovi

• Fondy Archívu Rodiny Brezány - Fontes rerum Archivum Familiae Brezányi
• KUPKOVIČ, Ľudovít. Žilinčania po osemsto rokoch. Žilina, Mediána, 2008, 200 stran, ISBN 9788097007270
• Knižnica Jána Kollára v Kremnici [1]