Augustín Doležal

Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica – † 21. marec 1802, Sučany) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ.

• otec: Ján Doležal
• matka: Alžbeta rod. Mandelíková

Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe (od roku 1760). V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a v roku 1783 v Sučanoch.

Literárne začal pôsobiť v Altdorfe, pod vplyvom osvietenských racionalistických prúdov. Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.

• 1781 – Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem, oslavná báseň pri príležitosti vydania Tolerančného patentu
• 1791 – Pamětná celému světu tragoedia, veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou

• Slovenský biografický slovník

• OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.