Vlastimil Herold

Vlastimil Herold (* 19. jún 1924, Nižný Hrabovec – † 10. marec 2004, Bratislava) bol slovenský výtvarník, grafik, ilustrátor, karikaturista, typograf a filmár. Bol prvým slovenským profesionálnym animátorom.

Výtvarník a filmár Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vyhlásení Slovenského štátu sa presťahoval do Čiech. Študoval na strojníckej priemyslovke. Navštevoval večernú školu kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha. Po vojne nastúpil do novozaloženého štúdia animovaného filmu v Prahe Bratři v triku. Stretol sa tu s grafičkou Libušou Černou, svojou budúcou životnou partnerkou. Spoločne odišli do Bratislavy. Nenašiel si tu prácu, začal teda pracovať v Zbrojovke Brno. V roku 1953 sa spoločne zamestnali v Trikovom oddelení Štúdia populárno-vedeckého filmu. Vo voľnom čase sa venovali spolu prvým filmom, reklamám na objednávku. To bolo okolo roku 1955. Nakrútili propagačný film Jablko poznania (1955) inšpirovaný kresbami francúzskeho karikaturistu Jeana Effela. Ďalej Čistiace potreby (1956), Dvaja chlapci v papieri (1956), Robinson Crusoe (1956). Filmy boli vyrobené na objednávku pre Povereníctvo obchodu. V roku 1958 sa stal Herold členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a začal sa venovať výtvarnej činnosti- grafike, tvorbe plagátov, etikiet, ex libris, knižných obálok a prebalov a ilustrácií. V druhej polovici 60. rokov sa vracia k výrobe animovaných filmov. Vtedy je už v rámci animovanej tvorby zriadená Skupina kresleného filmu, od roku 1969 ako režisér animovaných filmov. Herold sa tu zamestnal, Libuše Černá však nie, ale doma pripravovala podklady pre tvorbu svojho manžela. Kreslený film sa organizačne osamostatňuje až zrušením trikového oddelenia v roku 1970. Herold sa tu vtedy vracia vo funkcii režiséra a nakrútil film Sobotienka ide (1972). Na začiatku 70. rokov sa kumulujú všetky problémy slovenskej animácie. Kreslený film navrhuje tri tímy a jeden z nich mal viesť Herold. Nastávajú rozpory medzi dramaturgiou kresleného filmu a televíznou dramaturgiou. Rozpúšťa sa umelecká rada. Navrhované témy normalizačná rada odmieta akceptovať. K problémom v skupine počiatkom 70. rokov mimovoľne prispeje Herold, ktorý sa v druhej polovici roka 1971 podrobuje ponižujúcim pohovorom. Pravdepodobne z vlastnej iniciatívy napíše podrobnú analýzu uplynulých dvoch rokov, ktorú nazýva Súčasné problémy slovenského animovaného filmu. Ide o jedinečný materiál, ktorý má dnes historickú hodnotu, pretože vecne pomenuváva javy a súvislosti v inkriminovanom období prostredníctvom množstva citátov a príloh. Herold volá po koncepcii, ktorá by mala odstrániť živelnosť, stmeliť záujmy a názory, odstrániť subjektívne postoje, zlepšiť pracovnú morálku a spravodlivé odmeňovanie práce. Požadoval jasnú koncepciu, inak odmietal pokračovať v práci. Jeden z prvých jeho filmov pre bratislavskú televíziu bola Trénovaná myš (1973). Na animovaných filmoch pracoval až do roku 1989, kedy sa výrazne zmenili vtedajšie inštitucionálne podmienky a musel nútene odísť do animátorského dôchodku. Vlastimil Herold umiera v roku 2004.

Všetky reklamné filmy Vlastimila Herolda a Libuše Černej sa vyznačujú minimalizovaným pohybom. Často ide o pomalý sled statických obrázkov, pričom ich striedanie imituje pohyb objektov. Rozprávanie je už filmové, súčinné s detskou oblou kresbou a pastelovými farbami. Herold a Černá boli primárne grafici úžitkových predmetov, čiže robili úžitkovú grafiku. Herold vychádzal v tvorbe z literatúry. Knižná predloha mu slúži ako námet a z toho vytvorí scenár. Čerpá z ľudovej slovesnosti aj autorsky realizovanej umelej literatúry. Slovo ako hlavná zložka literárneho textu je v Heroldových filmoch aj výrazným grafickým prvkom. Ťažiskom jeho tvorby je výtvarnosť, uvedomoval si nutnosť kvalitných literárnych scenárov. Scenár musí obsahovať myšlienku, s ktorou možno ďalej pracovať, hľadať významové polohy, doviesť do jasnej pointy. Herold veľakrát prepisoval scenáre, mal viacero verzií. Stále bol s niečím nespokojný. Hoci bol Herold výtvarník, pre väčšinu svojich filmov nevytváral vlastnú výtvarnosť, pracoval s cudzou. Herold propagoval československých výtvarníkov, preto siahal po ich výtvoroch. Od statickej papierikovej animácie prechádzal postupne k dynamickejšej. Filmové vyjadrovanie Vlastimila Herolda bolo považované za komplikované. Vlastimil Herold povedal, že v animovanom filme mu ide predovšetkým o vyjadrenie myšlienky, ktorej podriaďuje aj výtvarnú formu. Je to buď čistá kresba kombinovaná a plošne kolorovaná na ultrafánoch, alebo papieriková, ktorá poskytuje bohatšiu výtvarnosť. U animovaného filmu mu išlo o nápad, ideu, ktorá sa umelecky a ideovo zovšeobecní do polohy etického posolstva. Herold mal humor nechytľavý, meditatívny. Poňatie jeho plagátu je grafické, nie maliarske.

Jablko poznania a Dvaja chlapci v papieri (1955)

Obe sú na objednávku Reklamného podniku obchodu. Herold tu využíva svoj zmysel pre kultivovanú kresbu. Uvedomuje si funkciu farby, nie je krikľavá a agresívna, pôsobí štýlovo čisto, umiernene, aby sa čo najviac priblížila detskému výtvarnému chápaniu. Film o dvoch chlapcoch je vtipnou moralitkou o tom, ako sa oplatí obstarať si školské potreby ešte pred vstupom do školy. Kto tak robí neskoro, vyrába si zmätky. V Jablku poznania sa dozvedáme, aké je dôležité zaplniť si domácnosť elektrospotrebičmi, ktoré uľahčujú život a Eva v raji až takto spozná, čo je to skutočný raj. Inšpiroval sa kresbami Jeanna Effela. Autorom oboch námetov bol Radúz Činčera.

Čistiace potreby (1955)

Film je vyrobený tiež na objednávku pre Reklamný podnik obchodu. Je nakrútený vo farbe. Ide o sériu statických obrázkov, kde len pohyb kamery evokuje reminiscencie na animáciu. Film mal nízke finančné prostriedky.

Robinson (1956)

Tento film je v reklamnej tvorbe Herolda najprepracovanejší. Vznikol podľa námetu Miloslava Kubíka, určená ako reklama pre nakladateľstvo detskej literatúry. Ide o originálne dielo s osobitým výtvarným slohom a gagmi. Robinson dostáva fľaškovou poštou knihy o tom, ako si správne počínať na pustom ostrove, a to ho inšpiruje k činnosti omnoho zmysluplnejšej ako klasický Robinson. Knihy sú totiž zo Slovenského nakladateľstva detskej literatúry. Uplatnil tu plnú animáciu, fóliové spracovanie je technicky dokonalé.

Scenár a réžia

Varila myšička kašičku (1974)

Hoci bol Herold výtvarník, pre väčšinu svojich filmov nevytváral vlastnú výtvarnosť, pracoval s cudzou. Natočil film podľa leporela ilustrovaného Ľudovítom Fullom Varila myšička kašičku, pomocou plôškovej animačnej techniky. Z leporela preniesol postavičky i objekty a zväčšil ich. Použil naratívny prvok, vytvárajúci oblúk v rozprávaní.

Orbis Pictus (1978)

Film vychádzal z prvého levočského vydania knihy Orbis sensualium pictus z roku 1679, Komenského knihy. Skopíroval odtiaľ ilustrácie realizované technikou linorytu. Plôšková animácia kopíruje predlohu. Sled často statických obrazov a čierne línie grafiky v detailných záberoch znemožňujú jednoduché pochopenie. Film je metafora skazy a nového začiatku.

On a ona (1978), Fauly (1981),

Filmy sú animované grotesky, koncipované ako súbor štylisticky jednotne prevedených skečov. Pracovali na nich Vladimír Malík, Ondrej Slivka a Jaroslav Baran.

Babka Ježibabka (1980)

Od statickej papierikovej animácie prechádza k dynamickejšej. Babka Ježibabka je spoločným dielom Herolda a výtvarníka Ondreja Zimku. Jeden z jeho znakov je nejasná adresnosť jeho filmov. Pochmúrna hudba, príbeh odohrávajúci sa v noci, film pre deti aj dospelých. Ježibaba súperí na metle s pilotom žravého lietadla.

Fŕŕ (1983)

Druhý film na motívy Fullu nakrútil Herold v roku 1983 s názvom Fŕŕ. Ilustruje z titulnej strany leporela aj samotný grafický list. Film sa vzťahuje k dobovým politicko spoločenským súvislostiam. Používa motív trepotania papierových krídiel. Herold minimalizuje pohyb na najnevyhnutnejšie zobrazenie situácie, všetko sa odohráva v plošnom svete s minimálnym využitím perspektívy. Urobil zázrak animácie, rozhýbanie statických objektov prenesením tušeného príbehu z jedného média do druhého v pomere takmer 1:1.

Vynálezca (1983)

Film je príbehom o vedcovi, ktorý príde na patentový úrad predstaviť svoje stroje. Kombinácia bábkového a kresleného sveta, rozpohybované technické nákresy. Kresby priamo vystrihoval z publikácie o historických vynálezoch a následne ich kopíroval a prekresľoval. Rafinovaný humor. Nič nie je prehnane štylizované. Film otvára polemiku o miere normálnosti rafinovaným rozprávaním a štylistikou.

Kúzelník a kvetinárka (1986)

Plôšková animácia Kúzelník a kvetinárka je mimoriadne vydarený animovaný film. Kvalitný literárny scenár, literárna predloha Ľubomíra Feldeka, kresby Miroslava Cipára, text číta Milan Lasica. Obraz ilustruje text. Dynamika je zabezpečená časovaním. Obraz niekedy predbieha rozprávača a naopak, niekedy sú súvislé.

Čudný vták (1987)

Film je nakrútený podľa bájky ruského autora Vladimíra Sutejeva.

Animované filmy s vlastnými výtvarnými návrhmi

Sobotienka ide (1972)

Film bol experimentom v dobovom kontexte animovaného filmu. Filmové vyjadrovanie Vlastimila Herolda bolo považované za komplikované, kolegovia ho varovali pred stratou komunikatívnosti. Herold sa vyhýba explicitným významom, komunikatívnosť narácie je nižšia. Dielo má vizuálny rytmus a experimentálne ozvučenie. Pohyb v dvojrozmernom priestore imituje trojrozmerný, predznamenáva estetiku počítačových hier, zoomovanie a rytmus záberov videoklipy. Kresba je tu jednoduchá a schematická.

Trnky (1977)

Ide o film s geometricky presnou štylizáciou obrazu. Prejavuje sa tu nejasnosť adresáta vďaka naratívnemu riešeniu. Ide o pôvodnú rozprávku pre deti O kohútikovi a sliepočke, ale film má odlišný koniec. Herold mal pripravených viacero alternatívnych koncov. Happy end nahradzuje morálnym zlyhaním hlavnej postavy, film tak stratil výchovnú funkciu pre deti.

Prvý list (1988)

Vo filme využíva Herold papierikovú animáciu. Film je nakrútený podľa Rudyara Kiplinga o výklade listu dvoma rôznymi spôsobmi v období, kedy ľudia ešte nevedeli písať.

• Ceny na 3.(1958),4.(1962),a 5.(1966)celoštátnej výstave úžitkového umenia a priemyselného výrvarníctva
• Cena za najlepší plagát roku (1966,1967)
• 3.cena na IX. Academia filmu Olomouc za filmové stvárnenie nespracovaných materiálov o spolupráci Mikoláša Alša so slovenským obrodeneckým časopisom Černokňažník (1984)
• Za réžiu animovaného filmu Orbis pictus získal cenu Národnej galérie v Prahe (1978).
• Na MFF Art film Trenčianske Teplice mu bola udelená Zlatá kamera in memoriam za prínos slovenskému animovanému filmu.
• Za plagátovú tvorbu získal ceny na medzinárodných výstavách turistického plagátu v Miláne a v Catanii.

• Jablko poznania (1955)
• Dvaja chlapci v papieri (1955)
• Robinson (1956)
• Čistiace prostriedky (1956)
• Sobotienka ide (1972)
• Trénovaná myš (1973)
• Varila myšička kašičku (1974)
• Trnky (1977)
• On a ona (1978)
• Babka Ježibabka (1980)
• Fauly (1981)
• Vynálezca (1983)
• Fŕŕ (1983)
• Kúzelník a kvetinárka (1986)
• Čudný vták (1987)
• Prvý list (1988)

• Slovenský animovaný film, Rudolf Urc, Marián Veselý, 1994, Nadácia FOTOFO, Vydavateľstvo IRIS
• Eva Perďochová: Vlastimil Herold, In: Homo felix, č.1, 2013, s.39-43
• Vlastimil Herold: Svet pokoja a nepokoja, rozhovor, Film a Divadlo, č. 24, 1985
• Film a plagát, In: Večerník, 10.1.1980, s.5
• Damián Vizár : Kam čert nemôže...môže animovaný film, In: Pravda, 2.2.1980, s.5