Quick Facts
Biography
Symenos (starogr. Σύμενος) bol grécky sochár v 4. stor. pred Kr.
Symenos, syn Damostrata, sochár pochádzajúci zrejme z ostrova Rodos (alebo z Atiky), pôsobil približne v polovici 4. stor. pred Kr. Jeho autorský podpis sa zachoval na obdĺžnikovom podstavci z modrého vápenca (so stopami nôh pravdepodobne bronzovej sochy) objavenom na akropole mesta Lindos, ktorý bol kedysi základňou votívnej sochy venovanej Aténe Lindskej (podstavec sa nachádza v Národnom múzeu v Kodani).
| Εὐφράνωρ Ἀρχηίου, Δαμάγητος Εὐφράνορος καὶ παῖδες, Ἀθαναίαι Λινδίαι δεκάτας καὶ ἀπαρχάς. Σύμενος Δαμοστράτου ἐπόει. | Eufranor syn Archéia, Damagétos syn Eufranora a jeho chlapci, venovali Aténe Lindskej obeť („desiatok“ (dekatai) a „prvotné plody“ (aparchai) rôznych hodnôt alebo množstva prispeli rôzni členovia rodiny)... Symenos syn Damostrata zhotovil |
Plínius jeho meno uvádza medzi sochármi, ktorí boli autormi bronzových sôch atlétov, bojovníkov, lovcov aobetníkov.
Na južnom svahu aténskej Akropole sa našiel podstavec zo sochy so značne poškodeným nápisom (datovaným do polovice 4. stor. pred Kr.), ktorý je tiež signovaný menom Symenos.
| [Ἱππ]ολοχίδης Θρασ[υμήδους] [Λου]σιεὺς ἀνέθηκε[ν — — —].Σύ[μ]εν[ος ἐπόησε]. | Hippolochides syn Thrasyméda z Lousie venoval .. Symenos zhotovil |
Hippolochides syn Thrasyméda z Lousie bol evidentne bohatý muž, pretože postavil na Akropole alebo v jej blízkosti dve bronzové sochy od Démétria a jednu od Symena.
Zdá sa, že tu ide o identického sochára. Väčšina znalcov (medzi nimi Christian Blinkenberg, Charles Picard alebo Georg Lippold) sa k tomu prikláňa.
Referencie a bibliografia
- ↑ Biographischer Index der Antike.Berlin : Walter de Gruyter, 2012.ISBN 978-31-1095-441-8.S. 897.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Symenos 2 [1]
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Symenos 1 [2]
- ↑ Collectif. Studies in Greek epigraphy and history in honor of Stefen V. Tracy.Bordeaux : Ausonius Éditions, 2019.ISBN 978-23-5613-281-9.S. 196.
- ↑ 1232, COPENHAGUE, NATIONAL MUSEUM [3]
- ↑ Christoph Löhr. Griechische Familienweihungen.Rahden : Leidorf, 2000.ISBN 978-38-9646-326-5.S. 104.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Rhodes and S. Dodecanese (IG XII,1) Lindos II 41 [4]
- ↑ Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods: Aparchai and Dekatai in Ancient Greece.Oxford : Oxford University Press, 1973.ISBN 978-01-9870-682-3.S. 54.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 91. [5]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 4898 [6]
- ↑ S. C. Humphreys. Kinship in Ancient Athens.Oxford : Oxford University Press, 2018.ISBN 978-01-9109-240-4.S. 1249.
- ↑ Gloria S. Merker. The Hellenistic Sculpture of Rhodes.Stockholm : P. Aström, 1973.ISBN 978-91-8505-858-7.S. 23.
- ↑ Bernard S. Myers. Encyclopedia of World Art.New York : McGraw-Hill, 1959.ISBN 978-00-7019-466-3.S. 109.