Peter Suchanský

PeterSuchanský (* 18. február 1897, Nadlak – † 2. jún 1979, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár a prekladateľ, autor dobrodružnej, cestopisnej a vedeckofantastickej prózy. Pseudonym: Dolnozemský, Such.

• otec: Pavel Suchanský
• matka: Mária rod. Brňulová

Narodil sa v meste Nadlak (dnes Nădlac/Nagylak na rumunsko-maďarských hraniciach). Študoval na gymnáziu v Szegede, kde maturoval, 1917-1918 medicínu na lekárskej a 1918-1919 právo na právnickej fakute univerzity v Budapešti, štúdia nedokončil. Redaktor Národných novín v Martine, v roku 1926-1930 žil na viacerých miestach Brazílie. V roku 1934-1938 spisovateľ z povolania, 1938-1944 redaktor a šéfredaktor Slovenskej tlačovej agentúry, po oslobodení ČSTK v Bratislave. Roku 1944 účastník SNP, spoluzakladateľ a redaktor demokratického denníka Čas v Banskej Bystrici, od 15. novembra 1944 väznený na Krajskom súde v Bratislave, internovaný v koncentračnom tábore Mauthausen. Viedol v roku 1947 delegáciu slovenských novinárov pri audiencií u nášho prezidenta Eduarda Beneša, ktorý napomáhal k normalizácií novinárskeho povolania po druhej svetovej vojne.V roku 1948 bol vylúčený zo Zväzu slovenských novinárov na základe nezmyselného obvinenia z rozvracania ľudovodemokratického zriadenia našej socialistickej republiky. Publikovanie mal zakázané až skoro do jeho smrti v roku 1979, keď mu vydali druhý náklad jeho románu Zelené peklo (1971). Obe manželstvá Petra Suchanského boli bezdetné. Suchánsky sa ale staral o dve netere po Petrovej sestre (Eva Máziková) a bratovi Richardovi (Dagmar Legnerová, vydatá Marcinkovičová).

Značná časť jeho literárnej aktivity spadá do obdobia 20. – 30-tych rokov 20. storočia. V tom čase bol Suchanský dvakrát (v rokoch 1921 až 1925, potom 1931 až 1934) redaktorom Národných novín v Martine.Päťročnú prestávku mal na svedomí jeho pobyt v Brazílii, ktorý výrazne vplýval na autorovu tvorbu a to najmä na tú, ktorú možno zaradiť do žánra fantastickej literatúry. Spomedzi autorových próz sem patria romány V Brazílii (1928),Záhadné lietadlo (1931), Diamantové údolie (1933) a Zlaté mesto v pralesoch (1934), Stratení ľudia(1935), Zelené peklo (1946)a druhé vydanie v nakladateľstve Tatran (1971)

Knižne debutuje v roku 1922, keď mu vychádza zbierka poviedok Sem tam a iné rozprávky nákladom D. Ferenca v Spišskej Novej Vsi. Slovenských kritikov toto dielo zaujalo tak veľmi, že ho recenzoval v Slovenských pohľadoch Štefan Krčméry a kratku recenziu napísal aj Karol Sidor, čo bolo v tom čase brané ako veľká pocta. Suchanský do slovenskej medzivojnovej literatúrypriniesol dobrodružstvo a exotiku, väčšina jeho knižiek sa môže žánrovo zaradiť medzi dobrodružné cestopisy. Objavujú sa v nich príbehy o starých mestách uprostred pralesa, kde potomkovia Inkov chránia bohatstvo, tajomstvá, múdrosť a čistotu. Touto témou Suchanský napojil slovenský literárny kontext na „mýtus Eldoráda“, ktorý je vlastne svojskou transformáciou archetypu „strateného raja.“. Exotickosť prostredia a fantastické ozvláštnenie sa tu prelínajú a navzájom umocňujú, cestopis v týchto knižkách plynule prechádza do fantastiky, pretože podobne ako v románoch Julesa Vera alebo Haggarda, sa Suchanský zameriava na popis „bielych miest na mape“ (vnútrozemie Brazílie v tom čase ešte nebolo prebádané), v kontúrach ktorých môže načrtnúť svoje: „čo by bolo keby“.Azda aj preto je len veľmi ťažko určiteľné, či knižky z dobového hľadiska patria k vedeckej fantastike alebo fantasy. Súdobá literárna kritika vyčítala Suchanskému príliš jednoduchú kompozíciu a použitie rekvizít zošitovej produkcie.Práve tie mu však zabezpečili značnú popularitu, najmä medzi mládežou. Suchanského „jednoduchosť“ však neskĺzala do primitívnosti, skúsenosti novinára nedovoľujú autorovi písať inak ako svižne a hutne, i keď miestami povrchne. Popri schematickosti zápletiek však Suchanský dokázal do textu vložiť množstvo konkrétnych, počas pobytu v Brazílii odpozorovaných postrehov.

Osobitné miesto v Suchanského tvorbe patrí románu Záhadné lietadlo, ktorý témou i spracovaním veľmi pripomína Robura Dobyvateľa od Jula Verna, okoreneného špionážnou zápletkou s obligátnym „žltým nebezpečenstvom.“

Napísal aj divadelnú hru Žena dvoch mužov, ktorú úspešne hrávali v Martinskom divadle v medzivojnovom období. Jeho divadelnú tvorbu prerušila druhá svetová vojna.

Na Suchanského tvorbu vplývala zahraničná dobrodružná literatúra, nakoľko autor preložil viacero dobrodružných románov a cestopisov (knižky A. Dumasa, dobovo populárneho F. Bradocka a iných).

Suchanského dobrodružno-cestopisná próza s nádychom senzácií a tajomna nadchla a našla svojho pokračovateľa v trocha inej, naivnejšej podobe u ďalšieho autora slovenskej fantastiky Ján Makovník – Tónina. K téme tajomných Inkov a Južnej Ameriky sa potom slovenská fantastikavrátila ešte niekoľkokrát napr. v prózach Konkolových a Kalníkových.

Suchanský sa venoval okrem literatúry aj maľovaniu pod pseudonymom Peterský tesne po návrate z Brazílie až po začiatok 2. svetovej vojny. Vieme asi o približne štyroch až piatich jeho dielach. Na svojich obrazoch sa odrazila láska k Slovenským horám, ale vieme aj o dvoch veľmi vydarených portrétoch. Na škodu slovenskej kultúry sa maliarstvu nevenoval ani po druhej svetovej vojne.

Môžeme povedať, že Peter Suchanský patril k zakladateľom slovenskej dobrodružnej literatúry. Po druhej svetovej vojne mu zakázali písať a vydávať knihy, pretože jeho témy by boli nebezpečné pre myšlienky socializmu.

• Roku 1951 vyznamenaný Radom SNP II.tr.

• Sem-tam a iné rozprávky, Spišská Nová Ves roku 1922
• V Brazílii Trnava roku(1928)
• Za diamantami v divočinách Brazílie, Trnava roku 1930
• Záhadné lietadlo Martin (1931)
• Diamantové údolie Bratislava (1933)
• Zlaté mesto v pralesoch, Bratislava roku 1934
• Stratení ľudia Bratislava (1946)
• Zelené peklo, Bratislava roku 1946
• divadeľná hra Žena dvoch možov

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.