Pavol Zoch

Pavol Zoch (Cochius) (* 18. január 1768, Slovenská Ľupča – † 27. december 1852, Jasenová) bol slovenský pedagóg a osvetový pracovník.

Jeho otec Martin Cochius, jeho matka Zuzana rod. Oravská, manželka Mária Bobrovniczky de Bobrovnik et Szentanna jeho syn Ctiboh Zoch, Jozef Zoch.

Od roku 1775 navštevoval ľudovú školu v Slovenskej Ľupči, študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, 1785 – 1789 a 1790 na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Sprvu domáci učiteľ v šľachtických a meštianskych rodinách, evanjelický učiteľ a pomocný kňaz v Lučivnej, rektor evanjelickej školy vo Veličnej (1792 – 1841). Významný školský pracovník, 1837 spoluzakladateľ a podpredseda Spoločnosti vychovávateľov v evanjelickom bratstve oravskom. Ľudovýchovný pracovník, venoval sa ľudovému liečiteľstvu a inej osvetovej činnosti.

Autor náboženských piesní, básní pre žiakov, pohrebných veršov a kázní, ktoré zostali v rukopise.

• Roku 1845 vyznamenaný strieborným záslužným krížom s korunou.

• pomník na cintoríne vo Veličnej
• portrét od neznámeho autora (olej na plátne)
• rukopisná pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej

• Slovenský biografický slovník
• Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.