Pavel Sulek

RNDr. Pavel Šulek, CSc. (* 2. december 1935, Beluša – † 20. január 1987, Bratislava) bol slovenský fyzik.

Narodil sa v Beluši v okrese Púchov. Fyziku a matematiku študoval na Fakulte prírodných vied VŠP v Bratislave (1953– 1957). Neskôr vyštudoval popri zamestnaní odbor Pravdepodobnosť a matematická štatistika na PFUK (1978). Tu získal doktorát prírodných vied (1968) a v r. 1979 aj hodnosť kandidáta vied, hoci kandidátsku dizertáciu odovzdal už v roku 1971. V roku 1957 nastúpil ako asistent na svojej alma mater. Po jej zrušení (1959) prešiel na PFUK, kde sa v roku 1961 stal členom novovytvorenej Katedry jadrovej fyziky. Absolvoval dlhodobý pracovný pobyt v SÚJV Dubna v ZSSR (1964– 1972). Tu bol v rámci previerok vylúčený z KSČ, pretože ako predseda straníckej organizácie odmietol presadiť zrušenie rezolúcií proti okupácii ČSSR a za oslobodenie A. Dubčeka. Po návrate bol preradený ako odborný pracovník na Katedru všeobecnej fyziky, kde pracoval až do svojho predčasného skonu.

Venoval sa röntgenovej štruktúrnej analýze, ale po prechode na PFUK sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. V SÚJV Dubna pracoval v skupine, ktorá hľadala tzv. Diracov monopól. Venoval sa vývoju metód na výpočet apochromatických optických sústav pre Čerenkovove počítače. Za práce venované simulácii experimentu metódou Monte Carlo získal so spoluautormi 2. cenu SÚJV (1970). Je tiež spoluautorom patentu Zariadenie na hľadanie magnetických nábojov na urýchľovači nabitých častíc (1971). Zomrel 20. januára 1987 v Bratislave.

Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.