Menodorus

Ménodóros (starogr. Μηνόδωρος) bol grécky sochár v 1. stor. pred Kr.

Sochár Ménodóros, syn Fainandra z Mallosu, tvoril na ostrove Délos. Z jeho sochárskej tvorby sa nezachovalo nič, ale našli sa štyri jeho menom signované mramorové podstavce zo sôch. Prvý podstavec (s dobre čitateľným nápisom), z modrastého mramoru (105 x 42 x 31 cm), bol základňou sochy bohyne Pistis (bohyne dobrej viery a dôvery), venovanej kompetaliastai (tento výraz sa inde nenachádza, zdá sa, že tu ide zrejme o „prepustených otrokov, ktorí to organizovali alebo to oslávili“ ) všetkým bohom, keď bol Médeios, syn Média z Pirea, epimelétés (po grécky „ten, kto sa stará“, t. j. dozorca) na ostrove (v roku 97/96 pred Kr.).

Druhý bol podľa nápisu základňou sochy boha Apolóna, zasvätenej kňazom Athénogenom, synom Tisarcha, v roku 100/99 pred Kr., keď Diokles z atického dému Melitté slúžil ako kleidouchos („držiteľ chrámového kľúča“ ) a jeho otec Sarapión ako epimelétés na ostrove Délos.

Na ďalšom podstavci je uvedené, že zhotovená socha bola venovaná ako votívny dar bohom Serapidovi, ... (text je na tomto mieste nečitateľný) a Hermanubidovi, ktorý prináša víťazstvo, od Rimana Sporia Stertinia, syna Sporia, ako prejav vďaky, počas pôsobenia kňaza Drakóna, kaneforom (kanéforos, grécky „nosič koša“, bol významný úrad, ktorý zastávali niektoré dievčatá z prominentných rodín po dosiahnutí puberty ) bola Kosmas, dcéra Drakóna, z dému Flyeis, zakorosom (zakoros pôsobil ako strážca chrámu a pravdepodobne sa staral aj o každodenné obete ) bol Isidoros.

Nápis (datovaný do roku 101/100 pred Kr.) na poslednom podstavci uvádza, že Ménodórove sochárske dielo venovali ako votívny dar rímski občania Decimus a Sextus božstvám Serapidovi, Iside, Anubidovi a Harpokratovi, a to v roku keď bol kňazom Athénades z dému Kydathénaion (talianska archeologička M. Guarducci datuje pôsobenie tohto kňaza do roku 92/91 pred Kr.).