Quick Facts
Biography
Ladislav Berák (* 1938) je slovenský akademický sochár a maliar. Narodil sa v Trenčíne na Hviezdoslavovej ulici. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1953 – 1957) u akad. sochára L. Korkoša, kde jeho maturitnou prácou bol drevený reliéf Dievča s vencom a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957 – 1963) u národného umelca prof. J. Kostku. Vtedy vznikli jeho štúdie Sediaca medvedica a Antilopy (1961) i Tatranská medvedica, Rys strhávajúci srnu a Kanec (1962). Diplomovou prácou bola moderná zváraná plastika Zubor (1963). Tomuto sochárskemu prejavu je podobný aj Zhasínajúci jeleň (1970). Manželka Drahomíra (Andika), rod. Javorová je tiež akademická sochárka. Od roku 1965 býva v Žiline na Bôriku. Chatu – ateliér v kráľovolehotskej osade Svarín má od roku 1976. V rokoch 1965 – 1972 vyučoval na ĽŠU v Žiline. Od roku 1990 začal maľovať obrazy poľovnej zveri. Vo svojej sochárskej tvorbe sa venuje predovšetkým portrétom a realistickej tvorbe. Jeho dielo bolo ocenené spoločenskými, politickými i poľovníckymi vyznamenaniami, k päťdesiatinám mu udelili titul Zaslúžilý umelec.
Kritika
Ladislav Berák patril spolu s Jánom Kulichom, Rudolfom Pribišom a Tiborom Bártffayom k najvýraznejším predstaviteľom tzv. socialistického realizmu v sochárstve. Tzv. socialistický realizmus slúžil vládnucej KSČ ako politický nástroj formovania "pracujúcich más". Po revolúcii v roku 1989 sa stal prominentným sochárom napojeným na primátora Žiliny Jána Slotu, od ktorého dostal množstvo zákaziek. Jeho diela sú však v umeleckej obci pokladané za nie najkvalitnejšie až podpriemerné. Po motívoch oslavujúcich komunizmus (kosák a kladivo, partizáni) presedlal na zobrazovanie národovcov (Štúr, Hurban, Hlinka...). Predovšetkým kontroverzná jazdecká socha J. M. Hurbana v Žiline je príkladom jeho súčasnej tvorby.
Diela
- 1958 - Pamätník účastníkov Kragujevackej vzbury v roku 1918 v kasárňach SNP Trenčín
- 1969 - Pamätník obetiam fašizmu, Selec
- 1971 - Pamätná tabuľa, P. O. Hviezdoslav, Sliač
- 1972 - Reliéfy J. A. Komenského, L. Brailla a V. Oüy, Slepecké múzeum v Levoči
- 1973 - Plastika Kosák a kladivo, monument vysoký 25 metrov pri vstupe do Žiliny od Martina, po roku 1989 odstránený
- 1979 - Múza na hrobe Janka Matúšku v Dolnom Kubíne
- 1979 - Reliéf SNP, pôvodne umiestený na balustráde pod farským kostolom v Žiline, po roku 1989 premiestnený na Vojenský cintorín sovietskych vojakov na Bôriku. Pod reliéfom je verš od básnika Miloslava Válka „Ó do boja volala si matka vlasť...“
- 1980 – 1989 busty M. Daxnera, B. Klemensa, A. Kmeťa, M. Hodžu, J. Kollára, P. J. Šafárika, F. Sasinka, J. Kadavého a T. Milkina pre Maticu slovenskú
- 1982 - Plastika Rudolfa Jašíka Základná škola v Podvysokej na Kysuciach
- 1982 - Túžba, Leto a Nevesta, malé bronzové plastiky
- 1984 - Planéta Zem Základná škola v Žiline
- 1984 – Radosť, vstupná plastika ženy pre mesto Banská Bystrica
- 1985 - Pamätník padlým, Sučany
- 1991 - kompozícia Anton Bernolák - epoxid, v sídle Slovenského národného literárneho múzea, Martin
- 1994 - Andrej Hlinka - 5-metrová bronzová socha na Námestí Andreja Hlinku v Žiline
- 8.9.1995 - Generál Milan Rastislav Štefánik, pamätník a bronzová busta (2 m, 600 kg)
- 1997 - Ľudovít Štúr - socha na Zelenej ulici, Veľké Kapušany
- 1998 - Andrej Hlinka, Ružomberok
- 1998 - Reliéf na kaplnke Sv. Huberta, osada Svarín
- 1999 - Cyril a Metod, bronzová socha na fasáde budovy Matice slovenskej, Komárno
- 14.10.2000 - Vojtech Tvrdý - bronzová busta na budove Mestského divadla v Žiline
- 20.12.2000 - Sv. Cyril a Metod - 4-metrové bronzové súsošie na balustráde pod Farským kostolom v Žiline
- 13.9.2002 - Ľudovít Štúr - bronzová socha, 5,3 m, 3,2 tony, Námestie Ľ. Štúra v Žiline, v roku 2012 premiestená do Parku Ľ. Štúra na Bôriku
- 5.6.2006 - Ján Pavol II. - bronzová busta, Námestie Jána Pavla II. v Žiline
- 15.6.2006 - Jozef Miloslav Hurban, jazdecká socha na Námestí hrdinov, Žilina
- 11.6.2006 - Fedor Fridrich Ruppeldt - bronzová busta na budove Mestského divadla v Žiline
- 2008 - busta Andreja Hlinku v Národnej rade SR
- 1981 - Portréty kpt. V. Opatrného a kpt. R. Jasioka na Dukle
- 1984 – Portrét afrického dievčaťa
- 1986 – Portrét Jána Cikkera
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Berák
 | Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |