Koloman Makovíny

Koloman Makovíny (* 9. november 1904, Banská Bystrica - † 5. február 1963, Bratislava) bolsochár.

• otec Ján Makovíny
• matka Zuzana rod. Králiková
• manželka Elvíra rod. Šišáková

V roku 1920-1924 študoval na Umeleckopriemyselnej škole (u prof. E. Luxa a A. Orbána), 1925-1929 na AVU v Budapešti, absolvoval študijné cesty do Ríma, Rakúska a Nemecka. Od roku 1920 sochár v Budapešti, od roku 1947 v Bratislave. Nadviazal na neoklasicizmus 20. a 30. rokov. Po vojne pracoval na reštaurovaní umeleckých pamiatok v Bratislave (Modrý kostolík sv. Alžbety , kostol sv. Trojice, 1949; plastiky Primaciálneho paláca, 1955-1957. Jeho tvorba je v zbierkach Galérie mesta Bratislavy, Szépművészeti múzea a Mestskej galérie v Budapešti. Člen Umeleckej besedy slovenskej, Bratislavského umeleckého spolku a neskôr Zväzu výtvarných umelcov.

• Pomník padlých príslušníkov ČA, Vinica (1950 s A. Szönyim)
• Prameň života v kúpeľoch Lúčky (1951)
• Pomník J. Wolkra, Tatranská Polianka,
• Reliéf na budove SVŠT, Bratislava
• Pieta (bronz 1936),
• Matka s dieťaťom (1942),
• Svätopluk (patinovaná sadra 1949),
• Proti vojne, Rodina, (sadra, 50. roky),
• Matkina bolesť (betón 1962),
• Presídlenci, (pálená hlina).

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.