Jiří Grossmann

Jiří Grossmann (* 4. apríl 1892, Praha – † 9. apríl 1957, Praha) bol český architekt. Spolu s Aloisom Balánom bol autorom viacerých hlavne funkcionalistických stavieb z medzivojnového obdobia v Bratislave.

Do prvej svetovej vojny bola Bratislava pod vplyvom dvoch dôležitých stredísk: Viedne a Budapešti. Po vojne však prichádza k prebudovávaniu Bratislavy na hlavné mesto Slovenska a výrazne nastupuje vplyv Prahy. Ten sa prejavil príchodom skupiny architektov, hlavne odchovancov rôznych pražských architektonických škôl. Tak prichádza z Prahy a usádza sa v Bratislave aj mladý Jiří Grossmann, študent Českého vysokého učení technického v Prahe.

Po prvej svetovej vojne vznikom Československa začal v Bratislave veľký stavebný ruch a s ním prišla aj potreba výstavby úradných a obytných budov. Malé mesto sa začína prebudovávať na metropolu, no práca medzi rokmi 1919 až 1924 mala Bratislava charakter náhlej, neusporiadanej, až chaotickej tvorby. Prirodzenou vývojovou etapou v prvých rokoch po vojne bola dekoratívna experimentácia. Prechádzala ňou väčšina architektov celej Strednej Európe a mala početnú ozvenu práve v Bratislave, v meste stále skôr internacionálnom. Viedenský a pražský dekorativizmus získaval veľa nových stúpencov. Neunikol mu asi žiaden z architektov pôsobiacich v prvých 10 rokoch po vojne v Bratislave. Ani Grossmann. Pre toto obdobie je tiež typická orientácia väčšiny architektov k pražskému prostrediu. Bolo to preto, že práve v Prahe ich študovala veľká skupina a tá tam hľadala ešte dlho po svojom usadení v Bratislave vzory pre svoju tvorbu.

Grossmannova činnosť začína práve v týchto nie utešených pomeroch, kedy tu nebola ani stavebná tradícia a kedy toto malé mesto bolo úplne otvorené akémukoľvek importu, schopné prijať všetko, no neschopné dať niečo svoje. Tvorba Jiřího Grossmanna je úzko spätá s architektom Aloisom Balánom. Na oboch v ich profesionálnom začiatku vplývali teórie Janáka, Gočára a hlavne Štecha, ktorý videl možnosti vývoja v nástupe nacionálneho zfarbenia architektúry. Prvé roky spolu strávili v službách pre riaditeľstvo štátnych dráh. Tamojšie podmienky im však neumožňovali naplno prejaviť vlastnú tvorivosť. Ich rozlet a samostatnosť boli značne potláčané.

Vlastná vila (z roku 1924) znamenala v ich spoločnom diele orientáciu pokojnejším a vyrovnanejším smerom.

Stále však pokračuje ich inšpirácia v Gočárovom dekoratívnom ornamentalizme a hľadanie národného slohu. Prechodom v tvorbe je realizácia budovyriaditeľstva štátnych dráh v Bratislave (1925 – 1927),kde možno ešte badať doznievajúci dekorativizmus na kostre už funkcionalistického objektu. K definitívnemu zlomu dochádza až po roku 1925. Ich tvorba (súťaž na burzu , dôstojnícke domy a domy pre rotmajstrov na Anenskej ulici, dom Besedy Slovenskej) je už koncipovaná nie na ornamente, ale nositeľom sa stáva forma a vlastnosti materiálov: režná tehla, betón, kov a sklo. Nastáva tiež skoro úplný rozchod so štítovými, sedlovými strechami a prichádzajú strechy rovné.

V rokoch 1928 – 1932 nastupuje ich najintenzívnejšie obdobie práce na projektoch a v súťažiach. Okresná nemocenskápoisťovňa v Banskej Bystrici, palác Rádiožurnálu v Bratislave, Učňovské pokračovacie školy a Zemská úradovňa v Bratislave, to sú najvýraznejšie a najnáročnejšie diela Grossmanna a Balána v tomto období. Možno tu badať snahu architektov ovládnuť formu funkciou a snahu o dokonalý výraz.

Regulácia mesta Bratislavy tvorí značne rozsiahlu zložku práce týchto dvoch architektov. Rozvoj a rast Bratislavy, to bol problém, ktorý ich oboch chytil za srdce. Balán ešte pred príchodom Grossmanna do Bratislavy uverejňuje radu článkov pod názvom „Regulácia a výstavba mesta Bratislavy" (Slovenský denník, 12., 13., 25. január 1921). Prichádza J. Grossmann. Regulácia Bratislavy sa stáva ich spoločným problémom. Grossmannov článok: „Otázka verejných sadov v Bratislave" (Slovenský denník 19. VI. 1924). Výsledkom niekoľkoročných štúdií a práce (medzi rokmi 1920 – 1924) je prvý náčrt regulácie mesta Bratislavy, uverejnený spolu s množstvom štúdií v časopise československých architektov Spolku inženýrů a architektů.

Táto rozsiahla štúdia bola dôkladnou prípravnou prácou k ich definitívnemu riešeniu regulácie, s ktorou sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži mesta Bratislavy (1929) a získali druhú cenu. Koncept sa opieral o dva princípy: o situovanie hlavnej stanice v smere k Žiline a o usmernení celého vývoja mesta na východ do roviny. Za dôležité tiež považovali rast a rozvoj mesta, možnosti a rozširovanie významu Bratislavy ako dôležitého dunajského prístavu a priemyselno-obchodného strediska.

Tvorba Jiřího Grossmanna a Aloisa Balána a ich vzájomná spolupráca bola spočiatku veľmi kontrastná. Balánov zmysel pre farebnosť (YMCA, Štátne domy Mlynské Nivy, Poštový dom na Šancovej ulici). Neskôr prechod k monumentalizmu (mohutné rímsy, schodiská, portály a rizality) na jednej strane. Na strane druhej je vyrovnanejší Grossmann, u ktorého farebnosť a monumentalizmus sú nahradené pokojným zoskupovaním foriem, zjednodušenou lineárnosťou a typické je prepojenie medzi vecným a výtvarným (vila Ing. B., Poštové domy na Šancovej ullici).

Ich rozdielnosť však nepôsobila deštruktívne na ich spoločnú prácu. Ku koncu ich tvorby sa dokonca ich vzájomné pôsobenie úplne zlúčilo, takže v posledných dielach je možné len ťažko určiť autora. Na práci Jiřího Grossmanna a Aloisa Balána možno pozorovať, že medzi jednotlivými periódami a názorovými vplyvmi v ich tvorbe nie sú výrazné skoky a prechod je plynulý. Zmeny názorové a slohové prichádzajú postupne a pozvoľna. Práve Jiří Grossmann a Alois Balán sú jedni z prvých, ktorí v Bratislave prezentujú architektúru zbavenú nadbytočného dekóru. Ako jedni z prvých tiež v svojej tvorbe propagujú konštruktivistické teórie.

• Poštové domy, Bratislava, Legionárska 3-5-7, 1923-1925
• Umelecká beseda slovenská, Bratislava, Dostojevského rad 2, 1924-1926
• Vila K. Jaroňa, Bratislava, Uhrova 4, 1929-1930, nedochované
• Učňovské pokračovacie školy, Bratislava, Vazovova 3-5, 1928-1937
• Okresná sociálna poisťovňa, Bratislava, Bezručová 5, 1936-1939

• Umelecká beseda slovenská (dnes Slovenská výtvarná únia), Bratislava, 1925

• Škola umeleckých remesiel (dnes Slovenská technická univerzita), Bratislava, 1928

• Okresná nemocenská poisťovňa, Bratislava, 1939

• Vlastná vila, Bratislava, 1922–1924

• Dôstojnícke a rotmajsterské domy, Bratislava, 1925–1927

• Foltýn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1993, s. 179
• Hořejš, A.: 10 rokov architektonickej práce A. Balána a J. Grossmanna, Slovenská Grafia, Bratislava 1932, s. 3 – 6
• Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945, Pallas, Bratislava, 1971, s. 38 – 40, 52, 69, 70, 89, 194, 202,

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jiří Grossmann (architekt)