Ján Šimulčík
Quick Facts
Biography
Ing. PhDr. Ján Šimulčík, PhD. (* 1970) je slovenský historik a autor niekoľkých publikácií.
V rokoch 1988 – 1993 vyštudoval bioinžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval študijné pobyty v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve. V roku 2001 ukončil diaľkové magisterské štúdium v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2003 vykonal rigoróznu skúšku a následne v roku 2012 absolvoval doktorandské štúdium.
Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje problematike prenasledovania veriacich v období komunizmu a téme tajnej cirkvi v odpore proti komunistickému režimu.
Dielo
- Svetlo z podzemia (Z kroniky katolíckeho samizdatu 1969 – 1989), 276 strán, 1997
- Čas svitania (Sviečková manifestácia – 25. marec 1988), 275 strán, 1998, 2003 (druhé vydanie), 2018 (tretie vydanie)
- Katolícka cirkev a nežná revolúcia 1989, 90 strán, 1999
- Zápas o nádej (Z kroniky tajných kňazov 1969 – 1989), 216 strán, 2000
- Zápas o svedomie (Hladovka študentov bohosloveckej fakulty v roku 1980), 134 strán, 2001
- Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris (Výber zo samizdatových dokumentov 1969 – 1989), 165 strán, 2002
- Dokumenty doby 1990 – 2000, 200 strán, 2002
- Čas odvahy (Najväčšia podpisová akcia za náboženskú slobodu – 500 000 občanov ČSSR), 332 strán, 2017
Publikoval tiež niekoľko vedeckých štúdií a popularizačných článkov o pôsobení tajnej cirkvi na Slovensku (napríklad: Tajná cirkev v roku 1989; 291 284 odvážnych. Podpisová akcia za náboženskú slobodu v Československu v roku 1988; Pozvanie Silvestra Krčméryho na synodu v roku 1987; Sviečková manifestácia a Štátna bezpečnosť a iné).
Na jeho podnet bolo v obci Šintava v roku 2014 zriadené námestie a aj pamätník, ktoré boli venované osobnostiam protikomunistického odboja a katolíckeho disentu Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi.
V roku 2014 získal cenu Ústavu pamäti národa za prínos pre zachovanie pamäti národa.
Je iniciátorom neoficiálneho Dňa samizdatu (12. 10.), ktorý bol pripomenutý stretnutiami disidentov – vydavateľov samizdatov v Prahe (2016) a v Bratislave (2017, 2018).
V roku 2018 mu Trnavský samosprávny kraj udelil ocenenie za jeho vedeckú a publicistickú činnosť.
Zároveň je zakladateľ webových portálov venujúcich sa udalostiam z novodobej histórie:
Je ženatý a je otcom štyroch detí. V súčasnosti žije v Šintave.