Ivan Branislav Zoch

Ivan Branislav Zoch (* 24. jún 1843, Jasenová – † 27. december 1921, Modra), bol slovenský polyhistor a fyzik. Pseudonymy: Branislav, Čika-Apik, Ivan Broz, I. Br. Jánošikovič, I. Br. Jasenovský, Iv. Br. Jaseňovský, Podkohútov, Rybrcol, Zvekan

Narodil sa v rodine evanjelického farára Ctibora Zocha, ktorý patril k najznámejším Štúrovým spolupracovníkom. Základné vzdelanie získal v rodine a na ľudovej škole v Jasenovej, pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1854 – 1858), neskôr prešiel do Těšína, Šoprone a po maturite v Levoči v roku 1862 začal študovať matematiku a fyziku na Technickej vysokej škole vo Viedni a neskôr na univerzite v Erlangene. V roku 1866 obhájil doktorskú prácu.

Po skončení štúdia ho zvolili za profesora na jediné slovenské gymnázium vo Veľkej Revúcej. Na škole vybudoval bohaté fyzikálno-chemické zbierky. Už v prvom roku pobytu Zocha v Revúcej ho vyšetrovali, ba i väznili. Revúckych profesorov bezdôvodne obviňovali z činov, ktorých sa vôbec nedopustili a po 12 rokoch jestvovania gymnázium vo Veľkej Revúcej zatvorili v roku 1874.

Po zatvorení gymnázia bol krátky čas správcom Spárorezovej sudodielne v Krupine. Po jej zatvorení sa živil príležitostnými prácami. Biskup Josip Juraj Strossmayer ho pozval za profesora na gymnázium do chorvátskeho Osijeku.

Po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom v roku 1878 ho vláda vyslala do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po trojročnom pôsobení sa vrátil do Osijeku, kde s veľkou energiou začal vydávať konverzačný chorvátsky lexikón. O sedem rokov neskôr odišiel za riaditeľa gymnázia do Petrinje, kde pôsobil 9 rokov až do svojho penzionovania.

Jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov v 2. pol. 19. a zač. 20. storočia, polyhistor a encyklopedista, zaoberal sa aj fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími vednými disciplínami, autor vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Okrem učebníc fyziky, napísal Zoch vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch. Časopis Annalen der Physik und Chemie zverejnil Zochovu prácu Zur Kenntniss der chemischen Harmonika (6/1866) a Zochovu dizertačnú prácu Über ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen (8/1866). Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Na Svetovej výstave vo Viedni vystavoval Model kachiel na povetrnie kúrenie a Nového spôsobu Dzierzonák.

Literárne činný, zameral sa na tvorbu krátkych próz a divadelných hier, písal kritické, biografické a i. state. V spolupráci s manželkou Milinou preložili Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny.

Najnáročnejším Zochovym dielom je Prva hrvatska enciklopedija, ktorú vydával spolu s Josipom Mencinom v Osijeku po zošitoch v rokoch 1885 – 1887. Prvé dva diely (1. A – Bžedusi, 2. C – Gzel) majú vyše 600 strán. Podobné diela vtedy mali len Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani.

Napísal prvú slovenskú učebnicu fyziky (1869) a geometrie (1873), spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky (1889). V literárnej oblasti autor anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež. V článkoch a životopisných portrétoch priblížil viaceré historické i súveké osobnosti. Položil základy slovenského vedeckého názvoslovia v oblasti fyziky, matematiky a telesnej výchovy. V publicistike komentoval slovenský národný život, aktuálnu politickú situáciu, propagoval podnikanie, všímal si ženskú otázku, svoje práce uverejňoval v slovenských a inorečových periodikách, zborníkoch a ročenkách a kalendároch. Jazykovednými príspevkami ovplyvnil vývoj slovenčiny.

• rodný dom v Jasenovej
• náhrobník v Modre, neskôr premiestnený do areálu starého gymnázia v Revúcej
• pamätná tabuľa v Modre
• rukopisná pozostalosť, korešpondencia a fotografická dokumentácia v LAMS

• 1869 – Physika – prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie…

Začal na nej pracovať po príchode na gymnázium vo Veľkej Revúcej (1866) a vydal ju po dvoch rokoch v Skalici (má 25 rokov).
Physika má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré kreslí sám, aby tak znížil nakladateľské výdavky. Učivo je rozdelené do 146 článkov čiže paragrafov a tie zas patria do ôsmich oddielov. Snáď najviac z celého diela môže prekvapiť stať o termoelektrických prúdoch našej Zeme. Podobne prekvapujúce je aj objasnenie vzniku severnej polárnej žiary. Pri vytváraní slovenského fyzikálneho názvoslovia sa Zoch opiera o češtinu, ruštinu a latinčinu. Za vytvoreným názvom často uvádza jeho tvar v inom jazyku. Tým umožňuje čitateľovi orientáciu pri prvom stretnutí s novým názvom pojmu.
Jej priame používanie v škole trvalo iba 5 rokov 1869 – 1874 (zatvorenie troch slovenských gymnázií)

• 1873 – Krátky návod k vyučovaniu v telocviku hlavne pre národnie školy, Revúca
• 1873 – Počiatky názornej merby pre nižšie gymnasium a semeniská, Martin
• 1871 – Psychológia (ostala v rukopise)

• Slovenský biografický slovník

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Jasenovej; záznam číslo 7; pokrstený ako Joannes Paulum Czochius
• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
• OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.