František Šujanský

František Šujanský (* 1. apríl 1832, Rajec – † 20. máj 1907, Český Těšín, pochovaný: Selce) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, etnograf, národný pracovník.

Jeho otec bol Ján Šujanský a matka Anna rod. Kalužaiová.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, vo Vacove a v Nitre, teológiu na seminári v Pešti (1852 – 1856). Farár v Banskej Bystrici-Radvani (1864 – 1880), súčasne aj náhradný vicediakon (od 1868), škôldozorca Banskobystrického (od 1869). Člen čitateľského spolku pohronského v Banskej Bystrici. Patril do skupiny banskobystrických kat. dejateľov, ktorí sa sústredili okolo biskupa Štefana Moyzesa. Popredná osobnosť slovenského národno-kulturného a politického života v 2. polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Podporoval povznesenie slovenského vidieckeho obyvateľstva, rozširoval slovenské knihy a časopisy. Mecén slovenských škôl a spolkov. Zaoberal sa výskumom slovenskej rečovej zásoby, etymologickým výskumom. Zberateľ ľudovej slovesnosti. Autor jazykovedných prác z oblasti frazeológie, lexikológie, odborných a osvetových článkov. Spoluzakladateľ Slovenskej národnej strany a Matice slovenskej, člen jej filologického odboru a konateľ, člen výboru Spolku sv. Vojtecha a iných kultúrnych i hospodárskych spoločností.

• rukopisná pozostalosť, korešpondencia a fotodokumentácia v Literárnom archíve Matice slovenskej
• pamätná tabuľa na rokuk. fare v Banskej Bystrici-Radvani a Selciach (1928).

• Osobné a rodné mená slovenské, Ružomberok roku 1893
• Menoslov slovenských miest
• Charakteristika zvolenského nářečí (1893)
• Povesti a bájky, Martin roku 1892
• Z národných piesní slovenských. Časopis MSS, 11, 1908, s. 71 – 72

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.