Daniel Bellus

MUDr. Daniel Belluš (* 23. marec 1901, Slovenská Ľupča, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko – † 18. december 1985, Trnava, ČSSR, dnes Slovensko bol významný slovenský lekár.

Narodil sa v starousadlíckej slovenskej rodine. Mal dvoch súrodencov, neskôr žijúcich v Bratislave. Staršieho brata Emila, známeho architekta a národného umelca a mladšiu sestru Elenu, akademickú maliarku.

Gymnázium ukončil v Banskej Bystrici v roku 1918 ako jeden z prvých povojnových maturantov. Medicínu študoval vo Viedni a v Prahe, kde aj spromoval na Karlovej univerzite. V roku 1925 prišiel do Trnavy a otvoril si súkromnú lekársku prax prízemnom dome, na ktorého mieste si neskôr postavil poschodový dom podľa návrhu svojho brata Emila, vhodne usporiadaný pre prax i rodinu. V 1930 sa oženil s Trnavčankou Augustínou, s ktorou neskôr mali tri deti.

V roku 1931 bol MUDr. Belluš vymenovaný za okresného lekára. Túto funkciu vykonával do roku 1939 a po vojne od 1945 do roku 1951. Jeho obetavé nočné cesty k pacientom do odľahlých dedín trnavského okresu konskými povozmi alebo dvojtaktným autom Minor bývali namáhavé a ako spomínal, aj plné rôznych dobrodružstiev.

V rokoch 1939 až 1941 pracoval na Ministerstve zdravotníctva v Bratislave a v rokoch 1942 až 1945 bol MUDr. Belluš primárom infekčného oddelenia Trnavskej nemocnice. V roku 1951 bol komunistickým režimom prinútený zavrieť svoju lekársku prax. Pracoval potom ako obvodný lekár v Poliklinike na Kollárovej ulici v Trnave až do odchodu na penziu v roku 1971.

Zomrel v Bratislave v roku 1985, kde je aj pochovaný.

MUDr. Belluš okrem starostlivej liečby pacientov a prevencie chorôb sa venoval verejnému zdraviu a hygiene, bol predsedom mestskej organizácie Červeného kríža a najmä v predvojnovom období sa intenzívne venoval zdravotnej výchove. Prednášal a písal. Zachované výchovné články hovoria o chrípke, tuberkulóze a brušnom týfuse.