František Hánrich

František Hánrich (pôv. Hainrich) (* 15. september 1800, Poniky – † 4. október 1889, Viedeň) bol slovenský právnik.

Rodina

• otec: Ignác Hainrich
• matka: Eva

Životopis

V roku 1827 – 1833 študoval právo. Advokát v Pešti, právny zástupca vo Vígľaši, komorský prokurátor a právny zástupca bratských pokladníc v Banskej Štiavnici, hlavný prokurátor v Bratislave, neskôr sudca najvyššieho ríšskeho súdu vo Viedni.

Člen trojice slovenských vládnych dôverníkov, poverených rakúskou vládou na vypracovanie elaborátu riešenia slovenskej a rusínskej otázky v Uhorsku (1849). Jeho elaborát vtedy najdôslednejšie nastoľoval požiadavky zabezpečenia národných práv a národnej svojbytnosti Slovákov. Po zavedení bachovskej centralizácie (1853) sa už v slovenskom národnopolitickom hnutí neangažoval.

Ocenenie

• Rytiersky kríž Leopoldovho radu (do 1926)

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Záznam o narodení a krste v matrike - indexovaný záznam farnosti v Poníkoch; pokrstený ako Franciscus Hainrich